Do konca Kruhu

Bianthea JailEyeová nemala najmenšie dôvody obávať sa o svoju budúcnosť. Stačilo sa usmiať, pekne obliecť, vziať si bohatého šlachtica a dať mu toľko synov, koľko si zažiada. No kroky, ktoré za život mala učiniť sa od krásnej predstavy až priveľmi líšili.

Tak ako stromy na jeseň začnú strácať listy, tak Jezabel strácala samú seba, začala zabúdať na to kým bola predtým. Predtým než sa z nej stala doethess Jezabel Raphská.

Šmykľavý ľad. Zakrvavený sneh. Búšiace srdce. Slepá ulička. Kroky, ktoré nemohla počuť. Tak vyzeral Ekaterinin život. Keď sa zmenil, keď žila v luxusu a našla lásku... a znova všetko stratila... presne vtedy nadšene spomínala na rozbité kolená. Nemohli sa totiž rovnať srdcu rozbitému na márne kúsky.