Pamätáš si na tie slová, ktoré si mi stále opakoval? Že tu budeš stále pre mňa? Tak prečo mám pocit, že tie slová teraz strácajú význam? Prečo si klamal? Prečo ma opúšťaš?" vzlykla som. No on sa len na mňa usmial a pomaly zodvihol ruku, ktorú položil na moje líce.
„Nikdy som nemal v pláne ťa opustiť. A aj keď bude po všetkom, stále tu budem pri tebe." povedal z posledných síl, na čo hneď zavrel oči a vtedy som vedela, že už zaspal navždy.
Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú pokoj a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu tak rovnaké.
Kto by si mohol pomyslieť, že práve oni sú tými majákmi v rozbúrenom mori.
-
„Alexia?" ozve sa Juraj, hneď jak začne náš smiech utíchať a ja sa naň pozriem.
„nikdy na túto noc nezabudnem" povie s úsmevom na tvári a ja mu jeden taktiež venujem.
„To ani ja"
-
starý názov príbehu: Hráč s číslom 60
TW:
- ppp
- vulgarizmy
- zmienky násilia
- alkohol
*Ešte predom upozorňujem všetkých čitateľov, že v tomto príbehu nenájdete žiadne 18+ alebo 15+ spicy scénky. Neplánujem tu sexualizovať 18-ročného chalana, ktorý hra hokej takže v komentároch nechcem vidieť žiadne pobúrené fanúšičky, ktoré sa mi tam budú na to sťažovať 😃