Ema

"Môj život vždy pripomínal horskú dráhu. Smerom dole. Kričíte, čakáte kedy začnete stúpať, lenže márne. Už navždy to pôjde strmhlav dolu, rovno do samotných pekiel a vy to nemáte ako zastaviť." ~ Ema

V živote Emy nastal moment, kedy pochopila, že už nemá dôvod prečo žiť. Jej život bol príliš krutý a surový, ovládaný inými, plný nočných môr a narastajúcej bolesti. A práve vtedy pochopila, že možno nikdy nebude voľná.

Našiel ju znova, vymlátil z nej dušu a donútil spraviť ďalšiu službu. Lenže táto bola niečim výnimočná. Nebolo to ťahanie drog za hranice alebo ich predaj. Inštrukcie boli prosté, doniesť prívesok neznámej osobe a vypadnúť. Lenže zákazník nebol jediný kto po tom prívesku túžil a Ema skončí zviazaná v kamióne plnom žien smerujúci do Bulharska. Mohol jej život byť ešte horší?