52 Partes Continúa Nikdy som moc nerozmýšľala nad tým, ako sa skončí môj život. Či budem umierať sama v kresle, alebo obklopená vnúčatami. Narodíme sa, odžijeme, umrieme. Počas toho kolobehu sa budeme smiať, plakať, kričať a oslavovať. Užívať si každý deň akoby bol posledný a niekedy sa zastavíme a obzrieme sa späť, ako ďaleko sme prišli. Zamilovali by sme sa a spoznali pocit zlomeného srdca. Kúpili by sme si auto, vybavili hypotéku a mali deti s niekým, koho si vezmeme. A možno by sme sa rozviedli a deti by sme si striedali. Pili s priateľmi po večeroch víno a smiali sa pri pohľadoch na staré fotky. Plakali by sme, keď sa nám narodí prvé vnúča alebo by sme zaspávali v posteli vedľa niekoho, koho nemilujeme. A nakoniec by sme si uvedomili, že život je tak krehký, že sme odkázaní byť slonmi v porceláne a čakať na to, kým príde súdny deň. A možno predsa len nájdeme niekoho s kým zostarneme a nemusíme mať deti, pretože by sme boli otrávení nárokmi spoločnosti.
Nikdy som sa neutápala v myšlienkach aká bude večnosť, pretože môj život mal koniec. Realita sa zmenila a ja sa musím naučiť žiť s pocitom, že som nesmrteľná. Že ma nezabije choroba, chrípka ani guľka vystrelená zbraňou.
Príbeh človeka, ktorý nemal na výber kvôli rodine a osudu. Príbeh ženy, ktorá umrela aby sa naučila žiť, a musela zaťať tesáky aby prežila.
Tento príbeh je pre mňa jedna veľká metafora ľudského života, pretransformovaná do tela netvora, ktorými občas ľudia vedia byť.
Musíme sa naučiť disciplíne tela a myšlienok, aby sme sa nepoddali zlu a temnote sveta.
------------------------------------------
Príbeh je dokončený, ale nezverejnené kapitoly sú súkromné pokiaľ neprejdú úpravou. :)