Nekonečne dlho a ešte kratšie...

Len som tam stála a hľadela dolu na Becka. V očiach sa mi zberali slzy.
"Vieš, že by som pre teba spravila čokoľvek na svete, no už ma nebaví premýšlať nad nemožným. Máš ma ešte vôbec rád? Záleží ti na mne?"
Zdvihla som zrak a pozrela mu do očí čakajúc na odpoveď.
"Ako sa môžeš na niečo také vôbec pýtať? Jasné, že mi na tebe záleží!"
Povedal a chrbtom ruky mi zotrel slzu z líca. V očiach mal nehu aj strach, no neuhol pohľadom ani na sekundu.
Silno som sa objala zmrznutými rukami a vzlykla. Cítila som, že sa mi Beck optrel o nohu akoby ma chcel utešiť.
"Tak prečo ma tak trápiš?"
Na miseto odpovede zobral moju tvár do dlaní a nežne ma pobozkal na pery....