Mohla som sa snažiť ako som len chcela, obe tváre boli pre mňa úplne neznáme. Ani Lukášové modré oči, či Dávidov úprimný úsmev. Tak veľmi som si chcela spomenúť, tak veľmi som sa chcela rozhodnúť správne, no nebolo to vôbec jednoduché. Bola chvíľka, keď som si už bola istá a v tom, som zapochybovala a myšlienkou sa vratila k tomu druhému. Každý z nich bol súčasťou mojej minulosti, ale len jeden sa môže stať mojou budúcnosťou. "Tak čo, už vieš, ktorého z nich miluješ?" Spýtala sa ma Veronika. "Bude to zlá odpoveď, ak poviem, že oboch?" Vyčítavo som sa na ňu pozrela. "Tak teraz si budeš musieť vybrať toho, ktorého miluješ VIAC."