Zachráň ma

Adama nájdem v spálni natiahnutého krížom cez posteľ. Ľahnem si k nemu a hlavu mu položím na hruď. Mám toľko otázok, ale neviem kde začať. Začnem tým čo ma trápi najviac.
,,Budeš ma aj biť?" poviem rozpačito.
,,Nie." odpovie jednoducho. Potom ma chytí za ruky aby sme sa posadili. ,,Nikdy by som ti neublížil. U mňa je to iba o kontrole."
,,Ale prečo? Prečo to potrebuješ?" opýtam sa ďalšiu otázku. V podstate mi to nevadí, ale potrebujem vedieť prečo.
,,Pretože potrebujem mať nad všetkým kontrolu. Nad sebou, nad ľudmi s ktorými som. Keď ju nemám som z toho nervózny a takto to ventilujem. Neviem prečo, viem len že mi to pomáha." pousmeje sa a pohladí ma po líci. ,,Ja..." začne nesmelo. ,,Pochopím ak so mnou nebudeš chcieť byť," pozerá mi pritom do očí. Dáva mi možnosť vycúvať, ale ja presne viem čo chcem. Chcem jeho aj s jeho kontrolami.
,,Ja viem, čo chcem," usmejem sa, pobozkám ho na pery.