Vodcovský Anjeli

Vodcovský Anjeli

Posolstvo

Preteleportovalisme sa na lúku. Všade kde som sa pozrela nebolo nič len krásne zelená tráva a rovná zem ako na púšti, bez piesku. Všetci vyzerali napätý. Stáli sme tu asi päť minút úplnom tichu.Zrazu z ničoho nič začala na nás padať hmla, taká hustá že nebolo vidieť na krok.Zľakla som sa a chytila ma panika. Ako som tam tak stála pochvíli som zacítila uvolnenie napätia strachu. Chris, jeho ruka sa objavila na mojom pleci.
"Neboj sa som tupri tebe." už pokojne som sa otočila a pozrela na neho, jeho oči zmenili farbu na zlato čo znamenalo že kontroluje ostatných či sú v poriadku. Teraz chápem cigankyne slová. Vo mne narastala túžba. Neviem ako dlho trvalo kým ich skontroloval. Oliver nám poslal víziu v ktorej bolo že máme zničiť hmlu ale najprv sa musime spojiť lebo ju inak neporazíme. "poraziť hmlu, prečo?" zamyslene sa pozrel na mňa. Vtom prišla ďaľšia vízia.Tá hmla nie je len taká obyčajná, je to zložená z duší demonou ktorý boli vyvrhnutí z pekla.