Electus - Za múrom (Dokončené)
Prvá časť zo série ELECTUS
Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia.
Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný...
* * *
„Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem."
„Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou."
Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život.
„Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal.
„Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?"
„Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč.
Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová:
„Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta."
„Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním.
„Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách."
Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod.
„A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš."
Dodal s úškľabkom a zmizol v lese.
Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie.
* * *
Spoluautor: namida2
