V rukách osudu, spolu

"Prečo sa na mňa dívaš tým pohľadom? Nebol to môj nápad!" jeho pery sa stvarovali do nádherného úsmevu čo ju opäť upokojilo že je to stále v poriadku. "Neboj sa toho, oddaj sa tomu sama si to chcela. Myslím že aj napriek tomu všetkému bude všetko a vlastne všetko je! v úplnom poriadku. To zvládneme ver svojim rozhodnutiam keď si do toho šla musela si to chcieť. " On vždy vedel čo povedať a ona si začínala uvedomovať že to spolu naozaj zvládnu a to aj napriek tomu že to bol ten najbláznivejší nápad aký kedy odsúhlasila.