Bez pomoci

"Harry?Harriet!" Mykla som sa. Prekvapivo to bolelo. Pomaly som otvorila oči. Nado mnou som uvidela Katherine. Vyzerala, akoby sa práve zobudila. Zrazu som si všetko vybavila. Stále som bola v autobuse.
Obe sme stále sedeli pripútané na našich sedadlách. Teraz som bola kamarátke vďačná, že ma donútila zapnúť si pás. Okolo boli trosky. Vzduch smrdel benzínom a spáleninou. "Musíme odtiaľto vypadnúť!"
Vyliezli sme spoza sedadiel a vykukli do uličky... teda, ak sa to dalo ešte uličkou nazvať. Predná tretina autobusu bola ako zlisovaná na šrot nárazom. Tam to určite nikto nemohol prežiť.