Zrkadlá

... odjakživa som cítila, že nikam nepatrím. Nie že by som nechcela patriť, zapadnúť alebo byť súčasťou nejakej komunity. Nemohla som. Pre ostatných ľudí som bola divná, zvláštna, príliš odlišná. Možno kvôli svojim názorom, možno kvôli presvedčeniu, možno kvôli prekliatej farbe očí. Možno vyžarujem niečo vďaka čomu sa ma ľudia stránia a ak sa priblížia tak len načerpať niečo zo mňa. Mám tajomstvo. Vážne veľké tajomstvo a možno to ich priťahuje.
Sama netuším čo je ozajstným dôvodom, že si so zvieratami po celý svoj život rozumiem úplne bez problému, ale ľudia sú pre mňa obrovskou záhadou s ktorou si neviem poradiť. Vojdú do môjho života, vezmú si čo potrebujú a pri odchode z neho zabuchnú dvere s takou razanciou, že v mojom živote rozvrátia takmer všetko. Zanechajú spúšť ako armáda hrdlorezov, rozhodia moje istoty, pošliapu moje sebavedomie a zničia aj tú malú iskierku nádeje, že medzi nich zapadám. Vždy sa z toho pozbieram a vždy dám ďalšej ľudskej bytosti možnosť urobiť to znova.
Naivná predstava, že raz...

Dostala som ponuku napraviť koňa, ktorý má problémy. Zo skúseností viem, že zväčša treba napraviť ľudí, ktorí s tým koňom pracujú a problém bude vyriešený. Ale naprávať hneď niekoľkých ľudí, ktorých spája veľká a smutná tragédia je väčšie sústo, než som mala v úmysle prehltnúť. A tak vďaka najlepšej kamarátke a spojencovi, v ktorého som ani nedúfala, pomaly a pracne rozpletám zamotané nitky životných udalostí ľudí, ktorí mi skrížili cestu.

Cover by @MarcelOrth ❤️