Zamilovaná???!!!!

Vivienne Anderson je študentka na strednej škole. Má 18 rokov a nie je to s ňou jednoduché. Viv stratila osoby na ktorých jej záležalo.
Slepo im verila a oni ju sklamali a zničili v nej všetko dobré čo v sebe mala. Zostala jej len jej rodina a jej najlepšia kamarátka. Nájsť si k nej cestu je skutočne ťažké. Mnohí to skušali. Hlavne chlapci. Nebolo totiž tajomstvo že Viv bola neobyčajne krásna. Chlapci sa za ňou otáčali a dievčatá jej ticho závideli.
Kedysi si túto časť popularity užívala ale teraz na to kašlala. Nedokázala sa už dívať na svet svojimi starými očami. Preto pre ňu krása nemala už žiadny význam. Nič už pre ňu nemalo význam.

Úryvok z knihy:
„Nič mi na to nepovieš?", opýtal sa ma a pozeral na mňa so smútkom v očiach. Keď som dlhšie neodpovedala, začal sa smiať smiechom ktorý bol nepríjemný, ale nevydesil ma. Skôr ma prinútil smútiť. „Klamala si. Povedala si mi že mi odpúšťaš. Že ti na mne záleží. Ale bola to čistá lož. Ty mi nikdy neodpustíš," povedal svojim hlasom ktorý bol jemne zúrivý. „To nie je pravda. Záleží mi na tebe!," skríkla som rozhodne. Pokrútil hlavou a otočil sa odo mňa. „Viem že by som od teba nemal žiadať niečo tak vážne. Žiadal som ta o lásku, a z tvojho postoja teraz viem, že by si mi ju nikdy nedala. Ale dopekla keby si mi to aspoň povedala! Lenže ty si sa tvárila tak úprimne že som si myslel že ma tiež miluješ!," zúrivo útočil svojimi slovami. Čo som mu mala povedať. Nemôžem mu povedať že ho milujem. Ak by som teraz povedala že ho milujem, klamala by som ho. Ale ak by som mu povedala nie, klamem samú seba. Dopekla tak obyčajná otázka a ja neviem čo s ňou!
„Radšej idem. Nebudem tu stáť ako debil. Svoje som povedal. Maj sa," zobral bundu a zmizol skôr ako som stihla niečo povedať. Bola som mimo. Nevnímala som, až keď buchli dvere dole som si uvedomila čo sa stalo.