Mladá dvadsaťročná Hermína, žije po tragickej smrti svojich rodičov v domove pre siroty spojenej zároveň s prestížnou internátnou dievčenskou školu, do ktorej ju v dobrej viere umiestnil jej dobrodinec a zároveň opatrovník Gregory. Starý pán prežívajúci vlastnú rodinnú tragédiu veril, že sa tam o ňu postarajú lepšie ako on so svojim podlomeným zdravím. Mladé dievča si bral sem-tam domov a sľúbil jej, že si po ňu po skončení školy už natrvalo príde, ale jeho choroby a smrť všetko skomplikovali a na ňu sa akosi zabudlo.
Hermína už vzdala nádej, že si na ňu niekto z Gregoryho rodiny spomenie, ale vediac o dedičstve po svojich rodičov, ktoré mala nadobudnúť po dovŕšení dvadsaťjeden rokov verila, že sa jej konečne podarí nadobudnúť vytúženú slobodu a odísť z domova, kde jej brali aj to málo, ktoré si ušetrila a zarobila.
Nepočítala však s dňom, keď jej oznámia, že si po ňu príde Gregoryho vnuk Viliam. Ten Viliam, ktorého ako malé dievča zbožňovala a zároveň nenávidela. A teraz po rokoch strávených v zahraničí sa začal zaujímať o susedku, ktorú sotva poznal? Aký bol jeho dôvod? A ako je možné, že sa po toľkých rokoch konečne vrátil domov?
SLOVAK VERSION!
"Nestrelili by ste ma."
"A to už prečo? Pretože som žena?"
"Presne tak, vy...." Než stihol vetu dokončiť, môj prst tlačil spúšť a guľka vyletela z hlavice. Trafila som ho do ramena. V bolestiach sa zvalil na zem a chytil si rameno. Do obleku sa začala vpíjať krv.
Prešla som k nemu a sklonila sa.
"Nepodceňuj ženu. Hlavne vtedy, keď má zbraň a motív. Matka ťa mala naučiť lepšie." Zašepkala som mu o ucha.