Zachráň ma

Pred polnocou niekto začal buchať na dvere. Zľakla som sa. Rodičia su na služobke, takže oni nemôžu sa isť pozrieť, kto to je. Cez kukátko som sa pozrela, a skoro mi oči z jamiek vypadli. Bol to Max. Rýchlo som otvorila dvere.
"No konečne." poznamenal
"Prepáč, spala som."
Keď prešiel popri mne, zacítila som, ako z neho páchne alkohol a dym z cigariet. Začal sa tackať, došiel do obývačky a zvalil sa na gauč.
"Prečo si prišiel?"
"Čo už ťa ani pozrieť nemôžem prísť?" agresívne odvetil.
"Samozrejme, že môžeš, len je pozde."
Postavil, začal približovať a ja som inštinktivne cúvla. Pritlačil ma k stene a pozeral mi do očí. Šľahali mu z nich plamene.
"Bojíš sa ma?" opýtal sa.
"Nie." odvetila som rozhodne.
Na to sa akoby naštval a...