Údolie

Medzi mnohými inými, chránené vysokými vrchmi a zalesnenými kopcami, leží i moje údolie. Vedie k nemu úzka cesta vzájomného spoznávania a prúdom doň tečie rieka nových podnetov. V ukrytých čistinách sa pod stromami dvíha striebristý opar myšlienok, na polia prší dážď z oblaku snov, trblietavé svetlo lúčov stráži najväčšie tajomstvá. A na lúke nápadov kvitne čoraz viac kvetov, ktoré túžia siahať až do neba, prerásť hory, aby ich videl celý svet.
Preto sa teraz chodník vedúci dnu rozšíril - aby bádatelia mohli s otvorenou mysľou prejsť bránou porozumenia a preskúmať zákutia, o ktoré sa s vami túžim podeliť.

Do môjho údolia sa vchádza cez vodopád. Voda plynie harmonicky ako prítomnosť, s ktorou sa snažím súznieť. Čo sa ukrýva za tečúcou stenou, vidieť len hmlisto, uvidím to, až keď natiahnem ruku a celú ma ošpliecha. Preto aj táto zbierka mojich myšlienok bude nepredvídateľná, zo začiatku neznáma aj mne. No dúfam, že pri čítaní pocítite tú sviežosť nového zážitku, presne ako po prechode vodopádom.