,,Max, ja viem, že som to pohnojila. Veľmi.." skočil mi do reči.
,,Je mi to jedno." Povedal bez záujmu.
,,Max, drž hubu. Konečne ťa vidím, konečne sa môžem stebou rozprávať. Iba ma počúvaj, potrebujem ti to vysvetliť. Prešla taká doba od toho. Myslela, myslím na teba každý deň. Pokazila som to viem, keď si to zistil môj život sa zrútil, moje záchvaty prišli. Niekoľko dní som bola v nemocnici, ale keď som sa prebrala," vybehla mi slza, ktorú som rychlo zotrela, ,,ty si tam nebol a to ma pychlo pri srdci, ale čo som čakala. V tedy som mala další záchvat a pychli mi injekciu na upokojenie. Potom ma pustili,