"Nemyslel som, že ťa ešte uvidím." usmial sa. Zdá sa, že dnes má dobrú náladu. Obočie sa mi vyjasnilo. "Ani ja. Teda, pravdupovediac, dúfala som. Bol to celkom trapas." zasmiala som sa nešikovne. "Prečo myslíš?" pobavene nadvihol obočie. Začervenala som sa. Zrazu som si uvedomila, že celý ten čas sa prekrikujeme cez ulicu. On si to zjavne uvedomil tiež, a tak zbalil foťák a prišiel ku mne. Ovalila ma silná, no svieža vôňa oceánu. Keby som zavrela oči, pravdepodobne by som si myslela, že stojím na útese. Nebadane som zacúvala a potkla som sa. Takmer som spadla, no zdalo sa, že on to predvídal (alebo mal len neskutočne rýchle reflexy), a zachytil ma. Privrela som oči. Vyšvihol ma hore, a ja som sa ocitla v jeho tesnej blízkosti, zarovno jeho tmavozeleným očiam a hladko oholenej brade. V neskutočnej zime ma na tvári pošteklil jeho teplý dych. "Pozor."
20 parts