papierové city [básne]

podrž mi kúsok šťastia,
zostaň. len na chvíľu
ti nasadím okuliare.
chcel by si vidieť krásnu vílu?
budeš, sú to okuliare.
rozbité, ale moje.
nasaď si ich.
tak ja vidím svet.
väčší, horší a tak...rozbitý.
no nechcem ujsť z nich.
čo mám robiť, keď opravárov niet?
tvoj pojem sveta je zabitý.
to je preto, že okuliare nemajú sklíčka.
vidíš len to, čo by si videl aj bez nich.
teda, nevidel.
pretože by si si to neuvedomil.
na realitu si zanevrel.
skrývam tvoje videnie.
kde? tu na papieri,
skrývam tvoje jemné, tiež papierové city.
chceš ich späť? na, tu máš,
len príď než bude zatmenie.
_________________________________________

videnie sveta z môjho uhla pohľadu ktorý možno nenesie všetku múdrosť sveta, ale minimálne vidí svet taký aký je bez potreby obliekania ho do ružových šiat.
_________________________________________

venujem všetkým ktorí sa v niektorej z tých básní nájdu, a Dantemu, od ktorého som si pre pár z nich vypožičala typ rýmu.
_________________________________________

[2.miesto v #poetry]
[2.miesto v #poem]