Jemná ako káva

Úryvok:
,,Prajem príjemný nový začiatok," žmurkla na mňa, ale jej slová sa dotkli miesta, ktoré sa mi podarilo od rána ignorovať. Nútene som sa usmiala, poďakovala som a rýchlo som sa pobrala preč z jej kancelárie.

Vraj príjemný nový začiatok. Bývajú azda začiatky príjemné? Možno, ale určite nie vtedy keď pred niečím utekáte. Akoby ste sa snažili obrovskú reznú ranu zakryť malým leukoplastom.
Naoko ste pre to niečo spravili, v skutočnosti však len utekáte pred problémom. Teda pred tým, aby ste šli do nemocnice a zašili vám to.
Celkovo mi to príde ako jeden obrovský nonsens, už len keď si pomyslím, že zmena mesta a školy mi nejako pomôže.
Možno sa ale naučím byť dobrou klamárkou a to až natoľko, že sa mi podarí problém ignorovať až kým úplne nezmizne.
A každé ráno budem klamať samú seba, že áno, naozaj je toto pre mňa iba príjemným novým začiatkom...

Nechajte sa unášať príbehom 20 ročného dievčaťa, ktoré túži znova nájsť samú seba a poznať ženu, ktorá sa na ňu pozerá každý deň z odrazu zrkadla. Hľadá úsmev, ktorý dávno stratila, chce znova milovať to, čo kedysi milovala a hľadá šťastie, ktoré už nevidí.
Niekedy však človek na takejto ceste nájde aj niečo úplne iné, niečo, čo ani prinajmenšom nehľadal...