Bolo to o nej

Ani jeden z nich nevedel aká je hlboká hĺbka ich citov. Nikto nevedel, že by z toho mohlo vzniknúť niečo tak obrovské ako napokon vzniklo. Na začiatku ale nebolo nič len chaos...

Ona bola jeho zrkadlom, dávala mu okúsiť jeho vlastnú medicínu a nepripúšťala iný koniec, avšak aj v tom dokonalom obraze sa objavila prasklina.

A rovnako ako on, aj ona podľahli niečomu, čo bolo silnejšie ako pravidlá, ktoré ich mali držať na uzde. Bohužiaľ aj cez výbuch emócií museli naďalej čeliť povahám, ktoré so sebou niesli po toľké roky.

„Tak si zložme masku a poďme sa porozprávať, normálne?"

„Nemáme sa o čom. Ja už som sa dávno rozhodol."

„A povieš mi svoj verdikt alebo ho mám hádať ako dieťa?"

„Volím si teba, volím si ťa teraz a budem si ťa voliť do konca môjho života. Či už s tebou alebo bez teba, moje city tam budú stále. Nemusíš si ma vybrať, nechcem to. Nevybral som si ťa, vybralo si ťa moje srdce nie môj rozum."