„Čo má znamenať to, že som výnimočná? Prečo je môj dom v troskách a moja rodina bohvie kde? Teda vlastne, bohvie, kde som ja, v dome s cudzími ľuďmi, ktorí mi tvrdia, že ovládajú elementy. Je toho príliš veľa." Povzdychla som si po všetkom tom kriku a znovu si premerala chlapca, ktorý sa predstavil ako Hayden Nathaniel. „Ja viem, že toho je veľa, ale teraz si moja polovička a nech to stojí čokoľvek, budem tu vždy pre teba." Pohladil ma po ramene a ja som sa od neho okamžite odtiahla. Jeho dotyk mi nebol po srsti. „Hrdličky, ak dovolíte, chcem sa v kľude najesť." Prehovoril čiernovlasý chalan s najkrajšími očami, aké som kedy videla, zároveň však s najarogantnejším pohľadom znovu zapichnutým vo mne.