Vlna prílivu

Stála som na kraji útesu a užívala si pohľad na západ slnka. Vlny podomnou sa rozbíjali o ostré skaly, v diaľke štebotali vtáky a jemný vánok sa mi hral s vlasmi. Konečne kľud. Nebol tu nik kto by ma buzeroval či mi nadával. Neboli tu moji rodičia,ktorý mi neustále pripomínali, aká som neschopná. Neboli tu spolužiaci, ktorí mi znepríjemňovali život, nebol tu nik.
Spravila som krok dopredu, bližšie k okraju útesu a zotrela si zatúlanu slzu. Chcela som si užiť ešte pár chvíľ pokoja, pokiaľ sa vrátim do reality.
Naklonila som sa,aby som lepšie videla súboj vĺn a túžila som s nimi splynúť.
,,Nie! Počkajte ! " Ozvalo sa zrazu z poza mňa a dokonalo ma to vyviedlo z rovnováhy. Zem pod nohami sa dala do pohybu a ja som si uvedomila,že toto je môj koniec . Budem vlna.