Poviedky z lupeňov ruží

Nebude sama, už nie. Bez slova som sa zobrala a šla ju hľadať. Netrvalo mi to dlho. Sedela vo svojom aute. Otvorila som dvere a sadla si k nej. Vrhla som sa že ju obijmem.

,,Nie, nechaj ma! Toto si zaslúžim, vyhnanstvo!" Rozprávala cez slzy, rýchlo a nezrozumiteľne.

Odtiahla som sa a po kraji mi stiekla slza.

Po pár sekundách sa mikla a pozrela sa na mňa. Ten pohľad si budem pamätať dlho... V jej očiach sa zračila hrôza a nevysloviteľná bolesť . Keď sa dotkla mojej ruky, cítila som akoby bola krehká ako porcelán.

Nájdeš tu rôzne poviedky zo života.Láska , sklamanie, city ... neváhaj a skús prečítať

Keď nám hviezdy neprajú... Možno sa nám podarí nájsť aspoň v inom útechu.