Listy do neznáma

Letný večer a cez otvorené okno izby sa dnu nesie vôňa vína a neďalekého jazera. V diaľke počuť autá a hlasy ľudí na ulici. Strop nad mojou hlavou nikdy nevyzeral viac zaujímavo. Zožltnuté hviezdičky, ktoré sú tam nalepené od môjho raného detstva už dávno prestali svietiť, napriek tomu tam stále držia. Zaseknutý moment.
Mobil ticho leží vedľa mojej hlavy. Žiadne upozornenie. Žiadna správa. Tažoba mi tlačí na hrudník a slzy sa mi tlačia do očí. Zimomriavky pokryli celé moje telo.
Samota býva zakaždým iná.
Napíšem ti o tom list.