Mika bola pre mňa ako tvor z iného sveta. Každý deň plná prekvapení. A občas som mal pocit, že sa čoskoro pristaví lietajúci tanier a ona sa bude musieť vrátiť na svoju domovskú planétu.
Keď bola pri mne, nedokázal som myslieť na nič iné. Desať rokov ovládala moje myšlienky aj telesné funkcie. Zrýchľovala môj tep, vyrážala mi dych, robila ma slepým, lebo som nevidel nič iné a nemým, lebo som nevedel opísať to, čo k nej cítim.
Ukazovala mi nezvyčajné veci na bežných miestach. A inak tomu nebolo ani dnes v noci.
Odviezol som nás na miesto ďaleko za mestom. Mal som so sebou ruksak, aby sme si neskôr mohli sadnúť, najesť sa a pozrieť si vesmírne divadlo.
Zaparkoval som na kraji poľnej cesty. Vystúpili sme a vykročili trávnatým porastom.
Bol spln. Svit mesiaca zatiaľ krásne osvetľoval mikine krátke blond vlasy, sivú bundu a nohavice. Kráčala vedľa mňa v bielych teniskách tak ľahko, až som si myslel, že sa vznáša. Hľadela pred seba, vôbec si nevšimla, že ju pozorujem ako šialený fanúšik. Mal som ju pri sebe už tak dlho a aj tak sa mi stále zdala taká neznáma.
Ariel má dnes posledné vystúpenie a rozhodne sa ho venovať niekomu z davu. Počas celých rokoch jej vystupovania sa nikdy nedotkla žiadneho muža. Síce ju to oberalo o väčšie peniaze, jej to vyhovovalo. No dnešný večer mal byť iný, vybrala si ho náhodne a ani len nevedela, že bol stálym zákazníkom a nikdy sa nepozrel na žiadnu inú, len na ňu.
!18+!