„Keď som bola malá, napadli ma tiene. Skoro som to neprežila. Zachránil ma jeden chlapec, ktorého meno nepoznám a netuším, čo odo mňa chce. Nerozpráva sa so mnou, nevidím ho, ale CÍTIM ho. Nie, žeby smrdel, ale cítim jeho pohľad. Dozerá na mňa. Ale prečo sakra? Prečo mu na mne tak záleží?
Moje meno je Boo. Ja viem, krásne meno. Znamená hviezda. Hviezda má v sebe jas, ktorý má silu odlákať tiene. No raz každá hviezda vybuchne a jej jas zanikne. Ja som však špeciálna hviezda. Zdá sa, že vrhám svetlo, no vo vnútro mám plné temnoty.
Naháňačka sa začína.
Zachránim ho?
Zachránim to?
Zachránim svet?
Netuším. No istá som si len týmto:
Dúfam, že prežijem, hoci som pripravená zomrieť.“
Je to také fakt FAKT nezáväzné pokračovanie na Naruto Shippuden, na ktorého som pozerala pred pár rokmi, no prestalo ma to vtedy baviť. Dnes sa k tomu opäť vraciam pomocou tejto poviedky. Pojmy, ktoré tu použijem, budú mať svoj význam, ktorý sa nemusí zhodovať so seriálom.
Obaja sa topia vo svojich myšlienkach. Nenachádzajú pokoj a bojujú so svojimi vnútornými démonmi. Obaja sa snažia nájsť vysoký maják v strede mora, ktorý by im pomohol uniknúť a konečne sa nadýchnuť. Obaja žijú úplne rozdielne životy no napriek tomu tak rovnaké.
Kto by si mohol pomyslieť, že práve oni sú tými majákmi v rozbúrenom mori.
-
„Alexia?" ozve sa Juraj, hneď jak začne náš smiech utíchať a ja sa naň pozriem.
„nikdy na túto noc nezabudnem" povie s úsmevom na tvári a ja mu jeden taktiež venujem.
„To ani ja"
-
starý názov príbehu: Hráč s číslom 60
TW:
- ppp
- vulgarizmy
- zmienky násilia
- alkohol
*Ešte predom upozorňujem všetkých čitateľov, že v tomto príbehu nenájdete žiadne 18+ alebo 15+ spicy scénky. Neplánujem tu sexualizovať 18-ročného chalana, ktorý hra hokej takže v komentároch nechcem vidieť žiadne pobúrené fanúšičky, ktoré sa mi tam budú na to sťažovať 😃