KOCKA

Svietili 4 hodiny ráno, keď v tom... moje roztopašné myšlienky ma razom prebudili. Sadla som si a pozerala na svoje ruky. Ležali na perine. Len tak... voľne položené. V hlave mi vírilo mnoho otázok. Jedna z nich sa mi v myšlienkach objavovala najčastejšie: Kto som?
Moja odpoveď znie... už to nie som ja. Ako by som aj mohla? Dokázala by som snáď niekomu ublížiť? Či nebodaj niekoho zabiť? Nie. Určite nie! Ale... keď to už nie som ja, tak kto potom? Nikdy som si nedokázala uvedomiť silu prianí,no teraz, keď si to zrazu uvedomujem, mám čoraz väčší strach.