Láska na prvý riadok

V očiach sa jej odrážal strach, ktorý v danom momente pociťovala a ustupovala ďalej. Narazila do steny a vedela, že už nemá ako uniknúť osobe pred ňou. Od strachu upustila knihy z rúk a cítila ako sa jej zrýchlil dych.

,,Nepribližuj sa"

Šeptla potichu, že ju skoro nebolo počuť. Zakryla si tvár rukami. Nechcela vedieť čo urobí. Bála sa, lebo nikdy v takejto situácii nebola.

,, Hovor hlasnejšie"

Povedal podráždene chlapec. Dievča zložilo ruky z tváre aby videla na chlapca, ktorý na ňu opovrhujúco a pekne z vysoka pozeral.
Dievča odmietalo niečo povedať a len sklonilo hlavu pozerajúc na zem. Chlapec naštvane zavrčal.

,,Si bezcená. Už sa na mňa v živote ani nepozrieš a vyhýbaj sa mi, lebo ak to skončí ďalšiou vriacou kávou tak si ma nepraj, je ti to jasné?"

Dievča sa ani nepohlo a nevidalo ani hlásku, pretože sa jej hlas zadrhol v krku a nevedela odpovedať.
,,Je ti to jasné?!"

Dievča len zdvihlo hlavu a pootvorilo ústa ale nič z nich nevychádzalo.
Chlapca to nahnevalo. Chytil ju za vlasy, ktoré silno poťahal dolu až sa dievčaťu od bolesti spustili slzy z očí.
Chlapec pustil jej vlasy a zasmial sa.

,,Hlupaňa"

Kopol do jej kníh a nezabudol po nich pošliapať. S úškrnom sa otočil a vydal preč od dievčaťa ktoré pred chvíľou zahnal do kúta.