HVIEZDNY PRACH {UKONČENÉ}

,,Slečna Kvinová, počujete ma?"

Mužský hlas sa ozýval izbou.

Keď som pomaly otvárala oči, uvidela som vedľa mňa sedieť nejakého pána. Bol celý v bielom a na stehnách držal nejaké papiere.

,,Kde to som?" Moja otázka, smerujúca na pána v bielom plášti.

Vyzdvihla som sa vyššie na posteľ a porozhliadla sa po miestnosti. Steny boli biele a na stene žiaden obraz. Do miestnosti prenikalo svetlo z malého okienka, ktoré sa vztýčilo niekoľko metrov nado mnou.

,,Nachádzate sa na psychiatrickom oddelení, nepamätáte si to?"

,,Ja som v cvokárni?" Moja myseľ sa zatemnila a lekár si iba niečo zapísal do papieroch. ,,Ako som sa sem dostala? A ako dlho som tu?" Vyletela som na neho. Nevedela som ovládať tón hlasu... Ten hlas som nikdy nevedela ovládať, ale za to tu určite netrčím.

,,To si povieme nabudúce, hneď ako si na niečo spomeniete."

,,Počkať, čo?"
Lekár vstal zo stoličky, no pohľadom na mne zastal. Nerozumel mojej otázke. Popravde, to ani ja.

,,To tu budem dlhšie?"
Pán v bielom plášti uložil stoličku na svoje miesto, do protiľahlého kúta a jemne podvihol kútiky nahor.

,,Ste tu už štyri mesiace a myslím si, že tú chvíľu ešte zostanete."

Vyvalila som na neho oči. To nemohla byť pravda, nie je dnes prvého apríla? Určite si niekto zo mňa vystrelil a musím povedať, že sa im to fakt vydarilo. Ešte zistiť, kto za tým všetkým stojí.