Forever your patronus [HP Fanfiction]

"Knightlidgeová, už je čas!" okríkol ma jeden z nich. Bála som sa na smrť. Vedela som, že tam bude aj on. Že sa bude na mňa pozerať tými jeho belasými očami čo vedia prebodnúť jedným pohľadom. A nemýlila som sa. Hneď ako som vošla do veľkej tmavej miestnosti, hľadel na mňa ako na nepriateľa, ktorému by najradšej podrezal krk, ale zároveň ako na nevinnú obeť. Mal bledú, chladnú, bezemočnú tvár, na ktorú pohľad ma až striasol, ale jeho oči ho prezrádzali. Aj on mal strach a nebol dvakrát nadšený, že tu je. Sklonila som hlavu a snažila sa vyhnúť jeho ostrému pohľadu. V tom sa rozšklabili dvere a do miestnosti vstúpila Bellatrix Lestrangeová a kráčala rapídnym krokom ku mne. Jej škodoradostný úsmev mi skazil deň ešte viac a to som si myslela, že je nemožné. Stále ma jeden z nich držal v pevnom zovretí. Mykala som so sebou ako som mohla aby ma pustil no to sa nestalo. Keď bola Bellatrix už takmer pri mne vytasila svoj prútik a pritisla mi ho ku krku. V momente som stuhla. "Nehýb sa!" zasyčala na mňa jej odporným hlasom. "Zlož ten prútik Bellatrix! Chceme ju predsa živú, " ozval sa Lucius Malfoy. Zazerala som naňho prezieravým pohľadom. Vtom so mnou trhla Bellatrix a viedla ma preč z miestnosti. Keď sme boli asi v polovici miestnosti prudko som zastala. Bellatrix sa so mnou snažila pohnúť, ale nepodarilo sa jej to. "Čo to má znamenať?!" vykríkla. Au moje uši. Tušila som, čo sa deje. Dumbledore mi to povedal. V očiach mi zaiskrilo a akoby v nich splanul oheň a zmenili sa zo zeleno-hnedých na žiarivo červeno-oranžové. Vytrhla som sa z Bellatrixineho zovretia a ona ustúpila so strachom na tváry. Cítila som ako sa mi v žilách rozhoreli plamene. Presvitali cez moju bielu košelu. Okolo srdca som mala žiaru. Priložila som si ruky krížom na hruď so zapätými päsťami. Všetci v miestnosti sa na mňa pozerali v strachu a v úžase. Dokonca aj Draco, čo sa ešte nikdy n