''Jonathan ?'' vyriekla do tmy, očakávajúc odpoveď, no z temnoty neprišla žiadna odozva.
Už ani nevedela ako dlho tam tak stojí, každá sekunda sa zdala ako hodina dokonca každý pohyb pôsobil ako by jej zabral celú večnosť celý realite pôsobila ako by bola spomalená nejakým temným kúzlom. 'Zahráva si s mojou mysľou' povedala si v duchu Abigail, 'jeho moc a vôla siahajú všade'. Chrakchartkh ten ich skurvený boh, ten netvor, ktorého tu všetci tak slepo a verne uctievajú. ''ten ti už nepomôže...nikto ti už nepomôže, si stratená vo večnej temnote, z ktorej už niet cesty späť'' ozvalo sa z tmy...