Len on

Stála som pred dverami kancelárie. Pomaly som zovrela kľučku v ruke a otvorila som dvere. Vošla som dnu a pozrela som sa na neho, no on mi nevenoval pozornosť. Ďalej pozeral do papierov ktoré mal na stole. Vyzeral presne tak ako som si ho pamätala z pred 2 rokov. Okrem jeho brady ktorú mal dlhšiu. Vlasy mál stále elegantne učesane dozadu a čierny oblek na mieru. Pomaly som prešla až ku stolu. A až vtedy sa na mňa pozrel. Jeho výraz bol najprv šokovaný ale o chvíľku sa na mňa mračil. Prudko sa postavil až stolička narazila do steny za ním. Rýchlim krokom prešiel ku mne a pevne ma chytil za zápästia. Zabolelo to ale aj napriek bolesti som sa ďalej pozerala do jeho očí ktoré boli tmavé ako noc.
" čo tu robíš!" jeho hlas bol pevný a tvrdý. „Ako sa tu opovažuješ ukázať!? Povedal som ti, že ak odídeš tak ťa už v živote nechcem vidieť a ty si odišla... bolo ti jedno čo somnou bude, že ma zničíš ale aj tak si odišla."
„Ja som musela..."
„čo si musela hmm čo si musela. Ja som ti vyznal lásku a ty si odišla. Tak mi urob láskavosť a odíď tak ako si odišla vtedy lebo ja ťa už nechcem v živote vidieť. Dosť som k vôli tebe trpel bola si prvá žena ktorú som si pustil k sebe, kvôli ktorej som zahodil všetky svoje zábrany, kvôli ktorej by som zabil a aj zomrel dal som ti celé svoje srdce. A ty... ty si ho zlomila na tisíc kúskov, tak vypadni."