Až vzplanie pieseň...

...kde? V srdiach vašich dychtivých
po stránkach knihy zabudnutej
a diaľavy neprebádanej.
Tam, kde ľudská noha nevkročila
temer tisícky liet
a ďalších tisíc nestane.

Sonet tak starý a zapadnutý časom.
Jeho nápev už nik neprezvie.
Melódia trvalá tečie z útrob večnosti
v tichých vodách plytčiny ona prebýva
rynie sa ľúbezne
v končiny tvorstva.

Každý jeden sme kedysi
túto nôtu verne vyznávali, vediac odmala
tajomstvá všetkých jej výšav a plies
preto teraz vykročme
v ústrety jej stálemu bytiu
a spomeňme si raz, kým sme.

Spomeňme si
čo za úkaz spája silou lásky, aspoň chvíľu načúvajme
poézii, lyrike...