Slnečnice. Sú to slnečnice. Zo všetkých miest na svete si vybral práve lúku plnú slnečníc.
,,To nemyslíš vážne! Slnečnice?" zvolám na neho a nedokážem sa prestať usmievať.
,,Život je plný prekvapení. A slnečníc." uškrnie sa. Lúče slnka mu pozlátia strapaté vlasy.
,,Skôr ty si plný prekvapení."
,,Je to možné. Som taká žiarivá slnečnica v tomto, už dosť skazenom svete."
Neubránim sa smiechu, pričom sa zatackám a zrútim sa do hlúčiku slnečníc. Počujem výbuch smiechu.
,,Mal si ma chytiť ty blázon!" smejem sa.
,,Takto je to väčsia zábava." zvolá a potom sa zvalí do slnečníc tiež.