Často uvažujem nad tým, čo by znamenalo nežiť. Neexistovať. Aké by to vlastne bolo? Keby moje telo nie je také ťažké a ťarbavé. Keby nemusím dýchať. Keby nemusím jesť či piť. Keby ma nič nebolí, netrápi, keby necítim, nemyslím, nie som.
Samozrejme, realita je však taká, že myslím, cítim a prežívam. Som človek. A žiť je ľudské.
Táto zbierka by mala byť o mnohých veciach, najmä však o tom, aké je to žiť, nežiť, umierať či byť mŕtvy. Proste som človek a píšem, prinajlepšom pre ľudí a prinajhoršom pre seba. Stále však dúfam, že si zbierku užijete.
Poézia zaobaluje život do pekných slov
aj keď je plná nezmyslov.
Pýta sa na slobodu,
tomu, kto v šuflíku ju väzní,
a predsa si ju nikto neprivlastní.
Prídeme do istého bodu,
kedy potrebujeme únik ako ona.
A prichytení v noci čítame
ten zlomok prežívania,
čo zachytiť vedia aj slová.
(1:41)
22.5.2023~ ...