Kapitán mi nadvihol bradu aby som mu mohla vidieť rovno do jeho oriškoví oči. Prečo sú mi také povedomé. „ Máš jeho oči " Ja som iba frkla a zasmiala „Nemate nič iné na práci , kapitán." Kapitán sa zasmial a znova sa pozrel na mňa z jeho úškrnom. „A aj jeho povahu." Len som prekrútila očami a šla pomôcť posádke. _________________________________________________ Bežala som chodbou čím ďalej on nich len aby nevideli moje uslzavéne oči. Ale niekto za mnou bežal. "Sélia stoj , on to tak nemislel-" Skočia som mu do reči čím som ho zastavila „ Nepočul si ho , nechce má, nikdy ma nechcel" Povedala som zarevanim hlasom. Pohol sa smerom ku mne a silno ma objal. ja som mu objatie obetovala , potrebovala som to. „ Nechcem aby si plakala , nie kôli nemu , možno je drsní , neprejavuje cíti ale si jeho. A navždy budeš." Potom som sa rozplakala ešte viac. _________________________________________________ Takže tento príbeh je o Pirátoch , láske a o rodinných vzťahoch. Všetko je vymyslené mnou (Postavy , dianie príbehu , všetko) V tomto príbehu bude aj veľa chýb. Takže sa potom nesťažujte. Prajem príjemné čítanie 🏴☠️ -Laura🖤All Rights Reserved
1 part