Vošiel do jej života bez toho, aby na neho čakala. Ona mu skrížila cestu, keď to vôbec nechcel. Ocitli sa v kruhu, z ktorého neexistuje cesta von. Ak nechcú byť odsúdení spoločnosťou pre svoje city, musia svoje tajomstvo dobre utajiť. Potlačiť city do hĺbky svojich sŕdc a zabudnúť jeden na druhého. No je to azda v ich prípade možné? Dá sa donekonečna utekať, pred čím nemožno utiecť? ... Zrak som zodvihla k oblohe plnej hviezd. Je tma a iba nočný mesiac osvetľuje celú zem. Odráža sa od vĺn mora a spôsobuje zvláštnu atmosféru. „Hviezdy sú zaujímavé," rovnako zodvihol svoj pohľad k oblohe. „Verila by si tomu, že niekto si naozaj myslí, že vyzerajú presne tak, ako ich kreslia deti? A pri tom sú to v skutočnosti iba malé svietiace bodky, ktoré na oblohe nebudú navždy." „Nikdy som sa takto nad tým nezamýšľala. Ale máš úplnú pravdu. Koho vôbec napadlo kresliť hviezdy ako niečo s piatimi ostrými hranami? Predsa každý vie, že hviezdy tak nevyzerajú ani z blízka, no aj tak ich tak všetci kreslia." „Veľa vecí na zemi si ľudia urobili po svojom. Ja by som to nazval našou ilúziou. Predstavujeme si niečo tak, ako to vôbec nevyzerá a to nie iba pri veciach, ale aj rôznych situáciách. Zbytočne všetko zveličujeme alebo tomu nedávame veľkú váhu, aj keď by sme mali." ...All Rights Reserved