Do čerta so všetkým! Idem vykradnúť cukráreň!

,, No ták, poď so mnou dievčatko a dám tieto dva cukríky," vábil bielovlásku k sebe.

Dievčatko chvíľu hľadelo na jeho ruku, a potom sa naňho pozrelo čudným pohľadom. Mužovi pripomínal podnikateľa veľkoobchodu hľadiaceho na malého obchodníka, čo mu práve predložil veľmi podradnú zmluvu.

,, Naozaj? LEN dva cukríky? Myslíš si, že s tebou pôjdem LEN za dva cukríky?"

Muž trochu zneistel. ,, Dobre, pridám ďalšie dva," siahol rýchlo do hlbokých vreciek kabáta a vytiahol cukríky.

,, To nemyslíš vážne! Myslíš, že som taká lacná?" rozhorčene rozhodilo dievčatko rukami.

Muž znervóznel. Možno za to mohlo to sebavedomie, prirodzená autorita, čo z nej vyžarovala alebo to bolo možno tými nepatrnémy pohybmi, ktoré videl robiť len u veľkoobchodníkov, čo mimovoľne počítali hodnotu tovaru.

,Spamätaj sa, veď je to malé dievča!'

,, Dobre, tak koľko? Päť? Desať?"

Dievčatko sa po prvý raz usmialo. Malo naozaj krásny úsmev
,, Ten celý balík, čo máš vo vrecku."

,, Čo?! To nemyslíš vážne! Vieš aké sú sladkosti vzácne? A ešte teraz keď je vojna!"

,, Dva balíky."

,, Si ty normálna?! Dva balíky spolu stoja päť zlatých!"

,, Stíš sa trochu. Ľudia sa pozerajú,"
s lišiackym úškrnom ho upozornilo. ,, Dva alebo nič. Výber si. Za chvíľu prídu po mňa."

Keby muž mohol, už dávno by ju uniesol, ale bolo na to okolo nich príliš veľa svedkov. Teraz mal dokonca pochybnosti o svojom výbere.
Cítil na sebe pohľady ľudí. Dievča malo pravdu.

S ťažkým srdcom siahol do kabáta a vytiahol sladkosti. Dievča poslušne kráčalo pred ním s neprirodzene veľkým úsmevom na tvári.

Muž to však nevidel.

...

,, Uniesli Arniku!" pribehol nejaký sluha k čiernovlasému chlapcovi, ktorý ihneď chytil kabát a v behu si ho začal obliekať a vydávať rozkazy.

,, Veľmi sa ospravedlňujem pane. Nechal som ju len na chvíľu. Naozaj chvíľku-"

,, O to sa teraz nest