Stojí veža, stojí.
Voda sa pri nej pení.
Obmýva čierny mramor
v kameni zasadený.
Stojí veža na útese
týči sa nad vodou,
rozlieha sa nárek tichý ako výkrik pred morom.
Prúdi ďalej s vetrom rezkým
stúpajúc od Veže Tmy.
V jej útrobách sa strachom krčí
nevinné oči a jasný hlas,
uväznený kým neskončí čas.
Hľadí do diaľky a chce újsť.
Okovami tieňov spútaný,
túžbou slobody mátany,
odsúdený v tieni žiť
kým sa sype času niť.
Stojí veža, stojí.
Voda sa pri nej pení.
Obmýva čierny mramor
v kameni zasadený.
Tichý nárek z nej stále znie.
Kto ho vyslobodí?
Otázka vo vzduchu znie...
Úžasných a dychberúci Cover od: RebeccaImmerthal
Inšpirované skutočnou udalosťou.
Pozor! V stave písanie a prepisovanie!