When our worlds met- dočasne pozastavené

,,Musím rýchlo odísť, " povedal mi Klaus hneď potom ako sa vrátil z Mystic Falls.
,,Prečo? Čo sa stalo?" vyzvedala som ale neodpovedal mi a prešiel do svojej izby.
,,Tak povieš mi prečo musíš odísť?"
,,Toto je jedna z tých vecí, na ktorých sme sa dohodli, že sa do toho nebudeš starať," odpovedal mi podráždeným tónom.
Tak som radšej nič nehovorila, nechcela som ho nahnevať ešte viac, no po chvíli som sa ho rozhodla opýtať: ,, Zoberieš ma so sebou?" opýtala som s nádejou.
,, Rád by som ale nemôžem," hneď ako to dopovedal ma zaštípali slzy v očiach.
,,Takže ma tu nechávaš?" zlomil sa mi hlas. Pozrel sa na mňa so smutným pohľadom, podišiel ku mne a pozrel sa mi do očí, ale ja som uhla pohľadom, tak chytil moju tvár do svojich dlaní a tak ma donútil, aby som sa mu pozrela do očí.
,,Nechať ťa tu nemôžem, bolo by to pre teba nebezpečné."
,Takže toto je rozlúčka?"
,,Nie úplne, ale niečo také" a poslednýkrát ma pobozkal. A takto sa končí môj príbeh.