Cárovná

Bolesť je dočasná, túžba po láske je večná....
„Ste priama a poznáte Poa. Už teraz ste splnili takmer všetky očakávania, ktoré môžem mať," pohodlne sa oprel v kresle, ktoré pod ním takmer nečujne zavŕzgalo. „Ako iste viete, chcem aby ste mi navrhli reštauráciu, ktorá každému, kto do nej vojde vyrazí dych. To je moja jediná podmienka, zvyšné detaily s Vami dorieši budúca prevádzkarka toho zariadenia. V najbližších dňoch sa s Vami skontaktuje." Tentoraz mal tvár chladnú a bez výrazu, ale oči sa mu usmievali.
„V tom prípade, načo som tu?" Vyznelo to podráždenejšie ako chcela, ale oberať o čas ju naozaj nemusel. Ešte ju čakala príprava prezentácie, ktorú musela mať hotovú dozajtra, no lepšie by bolo ak by podklady odovzdala svojmu nadriadenému už dnes.
„Úprimne? Chcel som si byť istý, že zvládnete obsiahnuť moje nároky," nahol hlavu nabok a premeral si ju tak, ako pri príchode majordómus.
„O tom vôbec nepochybujte," vstala a dlaňami si prešla po sukni, aby si ju narovnala. Ak ju nepokrčilo Jasonove ranné vystrájanie, sedenie na gauči jej nemalo ako ublížiť. Bola to kvalitná látka. „Pán Cassi, som presvedčená o tom, že celá spoločnosť pre vás urobí to najlepšie," profesionálne sa usmiala a načiahla sa po kabáte.
„Michael. Pre Vás som Michael," tiež vstal, rýchlo k nej podišiel, vzal jej kabát a nastavil ho tak, aby doň mohla pohodlne vkĺznuť.
„Darylova. Pre Vás som slečna Darylova," mykla plecami, pozrela sa na neho ponad rameno a silene sa usmiala. Zhrabla kabelku a vykročila k dverám. Michael ju predbehol, otvoril jej dvere a keď vychádzala von, len tak mimochodom, akoby pre seba poznamenal: „ Pokiaľ viem, voláte sa Katerina." Vôbec na to nereagovala, rýchlo zbehla dole schodmi, vyhla sa kaluži a nahnevane sa ponáhľala preč. Neobzrela sa, pozerala sa priamo pred seba hoci si bola istá, že ju sleduje až kým nezmizla za prvým rohom.