Tri priania
  • Reads 3,530
  • Votes 330
  • Parts 99
  • Reads 3,530
  • Votes 330
  • Parts 99
Ongoing, First published Jul 12, 2021
Otočila som sa na Jorika.
"Takže si uniesol človeka, aby ste z neho urobili iba nástroj na zabíjanie?! A kŕmili ho falošnou láskou a nádejou, akoby...Som bola iba vec." slzy sa mi tlačili do očí no nepustila som ich von, hoci štípali, ako kyselina. Nebudem plakať pred nimi. Stála som tam ako soľný stĺp zúfalo sa obzerajúc po nejakej nádejnej záchrane. 
Bola to zrada. A pritom to vyzeralo nevinne. Ako pomoc v núdzi, ako pravá láska, ktorá si musela nájsť vlastnú cestu. Budovali sme to spolu, ako to, že nejaká blbá vojna a kúzlo to všetko iba tak, zničili?
All Rights Reserved
Table of contents
Sign up to add Tri priania to your library and receive updates
or
#325magia
Content Guidelines
You may also like
Electus - Za múrom (Dokončené) by namida1
92 parts Complete
Prvá časť zo série ELECTUS Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia. Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný... * * * „Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem." „Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou." Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život. „Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal. „Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?" „Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč. Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová: „Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta." „Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním. „Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách." Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod. „A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš." Dodal s úškľabkom a zmizol v lese. Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie. * * * Spoluautor: namida2
You may also like
Slide 1 of 10
Electus - Za múrom (Dokončené) cover
The Cruel Side Of Love cover
DOTYK ZLA cover
𝐌𝐮𝐝𝐛𝐥𝐨𝐨𝐝 cover
Výnimočná ✔️ cover
Mafiánová dcéra cover
Výnimočná 2 ✔️ cover
Melody ✓ cover
Life in lie cover
Obdarení cover

Electus - Za múrom (Dokončené)

92 parts Complete

Prvá časť zo série ELECTUS Odmalička túži opustiť vilu Tenebras. Prísnosť otca jej to však nikdy nedovolila. Vedená snom a starým denníkom uteká naprieč svetom hľadať mamu a znak Spoločenstva temných mágov, ktorý nikto nevidel už celé stáročia. Svet vonku je však pre dievča ako ona až príliš nebezpečný... * * * „Zachránil som ti život. Mala by si mi byť vďačná! Druhýkrát to už možno nestihnem." „Vďačná?! Tebe? Náhodou, mala som to úplne pod kontrolou." Zaklamala som a vtedy mi to prišlo ako jediné dobré riešenie, ako sa nezosmiešniť. Bolo to ponižujúce, že som sa nemohla ani vytrepať z vily bez toho, aby mi niekto nemusel zachraňovať život. „Videl som, ako si si s ním poradila. Jeden z najtaktickejších ťahov bolo pozrieť sa mu do očí. Áno, máš úplnú pravdu. Celkom si ho zvládla," ironicky poznamenal. „Ty by si to zvládol nebodaj lepšie?" „Áno," odvrkol nahnevane a pobral sa preč. Nemo som naňho civela. Napokon sa otočil, prehodil si na plecia svoj červený ruksak a zakričal ďalšie „múdre" slová: „Nebyť mňa, skončila by si ako polnočná maškrta." „Pff, to určite! A ty by si bol ako hlavný chod, však?" zakričala som za ním. „Nie. Pretože z teba by mu prišlo tak zle, že by minimálne do smrti bol len na bylinkách." Civela som naňho. Keď videl, že sa mi minuli urážky, víťazoslávne sa usmial a pobral sa na odchod. „A mimochodom," zastavila sa a otočil sa ku mne, „chrápeš." Dodal s úškľabkom a zmizol v lese. Nechal ma tam stáť celú červenú od zlosti a hanby. Ak by sa mi niekedy dostal pod ruky, pretrhla by som ho napoly. Čo si to dovoľoval? Vedel vôbec, s kým sa to rozprával? Zrejme nie. * * * Spoluautor: namida2