V izbe vládlo ticho. Všetci spali. Teda, aspoň sa tak na prvý pohľad zdalo. Dom zahaľovala tma a len mesačné svetlo zvonka slabo prenikalo dnu. Vyzeralo to celkom pokojne, skoro ako každú jednu noc, no táto bola iná. Úplne iná. Ale to nevedeli všetci. Vlastne, nevedel to nikto. Ani len netušili čo sa stane.
Na chodbe sa ozvali tiché kroky bosých nôh. Čoraz viac sa blížili ku miestnosti, kam mali namierené. Napätie stúpalo, no nikto to nevnímal. Kroky prešli na koniec chodby, až ku pootvoreným dverám, a tam sa na chvíľu zastavili. V mesačnom svite sa zrazu mihol kúsok látky z bielej nočnej košele. Kroky vošli dnu. Postava sa opäť stratila v tme, no nebolo to nadlho.
Pretože presne v túto noc sa všetko zmenilo...