Sen-skutočnosťou :3

1.časť-Dúfať v nemožné.
Bežala som po zamatovo bielom chodníčku a pozerala som na oblohu.
Dúfala som na chvíľe strávené z rodinou,priateľmi a inými.
Je to nemožné,áno!Predstavujem si,predstavujem,a zrazu zakopnem o niekoho-niečo.
Rýchlo sa zdvihnem,a zbieram papiere na projekt.
Zrazu v kope tých všetých papierov uvidím o niečo väčšie ruky.
Pozrem na ňho.
"Ahoj!Pozdraví ma.
Venujem mu vyčítavý pohľad a uškerím sa."Ehm,čau!Zdvihnem kopu papierov čo mi "neznámy"
podáva a ďalej bežím do školy.Pozriem na mobil."7:45,ako vždy nestíham a ako vždy stretnem školníka Picasa zatvárať dvere školy.Zakývam mu,na znak aby na mňa počkal a zrýchlim tempo.