Stormy eyes

„Kto sa opovažuje trieskať mi v noci na dvere ?" šomrala som si popod nos celú cestu od postele k dverám .
V byte bolo asi pätnásť stupňov. Teplo, ktoré som v posteli nadobudla sa rýchlo stratilo, moje telo pokrývalo len tenké biele tielko a šedé šortky.
Nahnevaná ako fúria som otvorila dvere dokorán. Moje srdce akoby na mieste skamenelo. Ako ? Prečo preboha ? Rôzne otázky my vírili mysľou, no všetky sa razom pominuli v momente, keď sa tmavé búrkové oči pohľadom zabodli do tých mojich.