,,Nenávidím ťa!" zvrieskla som. Vzápätí som cítila jeho studené dlane na mojom krku. Telom mi prešiel roj zimomriavok.
Keď som cítila jeho vôňu, dotyk ,jeho pohľad uprený na mne nedokázala som sa ovládať. Svojími silnými rukami ma položil na kraj postele.
,. Takto sa ti to páči, či nie? Pri jedinom dotyku sa mi poddáš. Mám nad tebou moc, a ty sama to dobre vieš." šepkal mi do ucha. Jeho prítomnosť ma ovládala natoľko, že som nedokázala vydať z mojich rostrasených pier ani slovo. Zmohla som sa len na nemý povzdych. Pravda to síce bola, ale nechcela som si ju priznať.
,, Priznaj si, že je to tak," prstom sa mi dotkol tetovania na hrudi a cestoval s ním nižšie a nižšie ,, mlčanie je súhlas, myslím, že sme sa o tom už rozprávali."
Jeho ruka pomaly prešla na moju tvár. Z oka sa mi vyronila slza. Akonáhle je zbadal, zotrel ju a pozrel sa mi priamo do oči.
,, Nikto ti nikdy neublíži, teda, až na mňa." jeho jemný smiech sa prenášal celou spálňou.
Pritiahla som si ho bližšie za retiazku, ktorá mu visela vo vzduchu. Priblížila som sa k jeho jemným červeným perám a potichu som zapriadla. Čakala som na bozk, ktorý ale neprišiel. Namiesto toho chytil moje zápästia a preložil mi ich za hlavu. Nechal ma utápať sa v ukrutných bolestiach rozkoše, ktoré som si ale užívala na toľko, že som prosila o ďalšie,a ďalšie, a ďalšie.
Tento muž ma vlastní.
Vie to on.
Viem to ja.
Vedia to všetci naokolo.