Štokholmský syndróm

Lottie, ako ju volala nebohá stará mama, mala všetko. Poníka, ktorý jej daroval otec na narodeniny, športové auto na baterky, veľkú izbu a množstvo skvelých priateľov. Jej rodičia boli vplyvní ľudia pracujúci vo vláde, a práve preto nemala ich rodina núdzu o peniaze. Lottie si svoje bohatstvo užívala naplno, až do chvíle, kým sa, ako jedenásť ročná, nestala terčom únosu. Rodina Murrayových hľadala Lottie všade, no po dievčatku nebolo ani stopy. Nikto si nespomínal na jej žiarivý úsmev, nikto nevidel jej oči, ktoré hľadali náruč svojej matky Madison. Pátracie akcie pokračovali niekoľko mesiacov, no po roku, to rodina Murrayových vzdala a vyhlásila Lottie za mŕtvu. To, čo však nikto nečakal, sa nakoniec stalo skutočnosťou. Prešlo sedemnásť rokov od osudného dňa. Lottie vyzerala byť v poriadku, kým po prvýkrát neuvidela muža, ktorý ju uniesol.