Do dreva vedľa jej hlavy sa zabodla dýka a odsekla jej niekoľko vlasov. Muž nad ňou si prudkým trhnutím vyslobodil ruky z jej zovretia. Keďže už nemal zbraň, chytil ju pod krk a poriadne stlačil. Jeanine zalapala po dychu. Zovrela rukoväť dýky a potiahla. Cítila, ako ju pomaly opúšťa sila, ale nevzdávala sa. Stále ťahala a čepeľ sa strašidelne pomaly vysúvala z dreva, milimeter po milimetri. Nestačilo to. Vrahyňa vedela, že to nestihne včas.
Jednou rukou sa stále snažila vytiahnuť dýku z drevenej podlahy, druhou udierala Jeana do rúk, do hrude, do tváre, všade, kam dočiahla. Nemalo to však žiaden efekt. Zaslepený zúrivosťou necítil bolesť. Pred očami sa jej zotmelo a ona zo všetkých síl bojovala, aby neodpadla.