Tajomný tábor

Keď som sa ráno zobudila mala som pocit ,že je predomnóu celkom obyčajný deň, ale nebol.
Dnes ma čakal môj prví deň na tábore" Úsmev". Už len s toho mena mi bolo zle. Vôbec sa mi tam nechce ísť. Rodičia ma tam na leto strčili aby mali odomňa pokoj. Je to mesačný tábor o to horšie. ,, Lara"! počula som mamu ako na mňa s kuchine kričí.
Ako polomŕtva som sa dovalila do kuchine a sadla som si za stôl. Mama hneď spustila ,, Tak ako sa tešíš?" a položila predo mňa misku čokoládových
guliček s mliekom. Namiesto odpovede som na ňu hodila neprítomný víraz. ,, Viem, že sa ti na ten tábor nechce ísť Lara, ale je to len pre tvoje dobro musíš si nájsť nejakých kamarátov". Do kuchine vošiel otec sadol si vedľa mňa a spítal sa ma tú istú priblblú otázku. ,,No ako tešíš sa na prví deň na tábore?" Odjedla som si z miski a spítala sa. ,, Musím tam ísť?" Otec sa pousmial a povedal že sa už o tom predsa bavili. Naštvaná som hodila misku do umývački a išla hore do izby. Začala som si napchávať kufre.